Blog

Keď som v roku 1990 ako čerstvá absolventka Matematicko- -fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského nastúpila do prvého zamestnania na ZŠ Duklianska v Bánovciach nad Bebravou, priznám sa, nebola som príliš nadšená. Ako študentka som si predstavovala, že budem učiť na strednej škole, najlepšie na nejakom gymnáziu. Lákala ma práca so študentmi strednej školy. Prácu s mladšími deťmi som si až tak celkom nevedela predstaviť. 

V tom období v okolí Bánoviec nebolo na strednej škole voľné miesto, a tak som v konečnom dôsledku bola rada, že mám vôbec prácu. Dnes mám pocit, že to tak asi malo byť. 

Postupne som si zvykla nielen na mladšiu kategóriu žiakov, ale aj na kolektív a objavila som čaro učiteľského povolania. Nikdy nezabudnem na svojich prvých žiakov a na prvú matematickú triedu, ktorú som začala učiť matematiku. Ich prirodzený záujem o matematiku ma nadchýnal a nesmierne motivoval. Nepoznám krajší pocit učiteľa, ako keď v poslednom ročníku zistí, že mu pred očami vyrástli rozšantené deti na životaschopných mladých ľudí. Keď učíte žiakov, ktorým záleží na vzdelaní a chcú vedieť čo najviac, tak tá premena je úžasná. Hreje vás pocit, že ste im do života zasiali aspoň maličké semienko múdrosti, ktoré dúfate, že bude potom ďalej úspešne rásť a možno na vás až tak rýchlo nezabudnú. 

Postupne som prichádzala na to, že práca s talentovanými žiakmi ma vysoko napĺňa. Začínala som byť hrdá na to, že učím práve na tejto škole, ktorá sa už niekoľko rokov venovala rozvoju talentovaných žiakov v takzvaných matematických triedach. Pretože som okrem matematiky vyštudovala aj matematickú informatiku, tešilo ma, že môžem byť pri zrode vyučovania tohto predmetu v našej škole. V tomto období sa ešte informatika na základných školách bežne neučila. Iba žiaci matematických tried mali nepovinný predmet prácu s počítačom, ktorý sa neskôr zmenil na povinný predmet informatika v triedach s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov (v tzv. matematických triedach). 

V našej škole už pred rokom 1990 pracovali žiaci matematických tried na PMD počítačoch pod vedením pána učiteľa Karvaša. Vtedajší riaditeľ školy pán Kušnier správne predpokladal, že informatika je predmet, ktorý treba rozvíjať. Ako keby bol tušil, že o pár rokov sa počítače stanú tak nevyhnutnou súčasťou každodenného života. Snažil sa pozháňať dostatok finančných prostriedkov na nákup novej generácie počítačov, postupne začal budovať novú učebňu výpočtovej techniky. 

Ja, ako mladá učiteľka, som mu svoju vďaku prejavovala tým, že som od začiatku učila žiakov používať počítač nie ako hračku, ale ako užitočný pracovný nástroj. Naši žiaci už v roku 1994 spoznávali internet a naša škola už v roku 1995 mala svoju prvú webovú stránku. 

A tak sa postupne ZŠ Duklianska stala pre mňa pracoviskom, ktoré dávalo mojej práci zmysel. Paradoxne, dobrý kolektív, vysoký kredit školy a motivujúce vedenie školy spôsobilo, že som po rokoch veľmi rada patrila a stále som jednou z  učiteľov práve našej školy.